To sa ešte nacakas.....

Ja som kúpil minulé pekný neolit.....

Štamposký jarok - zabudnuté technické dielo.

Významná súčasť spracovania rúd v Pukanci

Verili by ste, že voda zo Štampoského tajchu pred 240
rokmi tiekla a poháňala stupy pod Podvinickými záhradami? Poďte sa s nami presvedčiť o tomto technickom diele a
možno aj s vašou pomocou sa nám ho podarí preskúmať a aspoň čiastočne sprístupniť verejnosti!
Pukanské bane s rozvinutým ťažiarstvom boli vždy závislé od hojnosti vody. Rudná oblasť sa nachádza na úbočiach
pohoria tvoriaceho rozvodie medzi povodím Hrona a Ipľa. Nepreteká tadiaľto žiadna rieka, pramenia tu len menšie potoky.
Oblasť preto trpí nedostatkom stálej tekúcej vody. Navyše v priebehu 18.storočia po vyťažení rúd s vysokým obsahom
kovov prišiel rad aj na rudy s nižšou kovnatosťou, čo znamenalo vyššiu spotrebu energie na jednotku spracovaného kovu.
Muselo sa prečerpávať viac vody a prepravovať viac rudy.
Ľudská a zvieracia sila, tradičné energetické zdroje, sa ukázali ako nedostatočné na pokrytie tohto zvýšeného dopytu.
Najvhodnejším riešením sa ukázalo budovanie tajchov, v ktorých sa hromadila voda z atmosférických zrážok. K ich projekcii
došlo najmä zásluhou svetoznámeho vedca a učiteľa banského učilišťa v Banskej Štiavnici Samuela Mikovíniho a jeho
odchovancov v polovici 18. storočia. Energetický potenciál vody sa využíval na pohon banských a úpravárenských zariadení.
Hydrotechnické riešenie zásadným spôsobom ovplyvnilo dovtedajšie spôsoby dobývania drahokovových rúd v celom regióne
Banskej Štiavnice. Na zachytávanie zrážkových vôd slúžil dômyselný systém zberných jarkov, ktoré boli vedené tak, aby
privádzali vodu do nádrže z oveľa väčšej plochy, než bolo samotné povodie. Jarky dokonca umožňovali prevod vody z
jedného povodia do druhého. Z tajchov sa voda rozvádzala systémom náhonných jarkov na niekoľkonásobné použitie k
banským čerpacím strojom a zariadeniam na úpravu rúd (stupy). Pozdl´ž jarkov pôvodne bola dláždená alebo sypaná
prístupová cesta. Niekde sú ešte drevené potrubia a ovládacie zariadenia dnových výpustí.
Na zabezpečenie dostatku vody boli aj v pukanskom chotári projektované stavby niekoľkých vodných nádrží, a to v
Štamposkej doline, Grunte a Chorvádoline. Uskutočnila sa však len stavba tajchu na Štampochu s rozpočtom 21 tisíc
zlatých nákladom Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici.
Štamposký tajch teda patrí tiež dosystému štiavnických tajchov vybudovaných na banské účely. Nachádza sa v
katastrálnom území obce Dekýš v nadmorskej výške 480 m n. m. Rieka Sikenica,v koryte ktorej je nádrž vytvorená,
preteká územím okresov Banská Štiavnica a Levice. Sikenica je významným ľavostranným prítokom Hrona, má dĺžku 45
km a je tokom IV. rádu. Pramení na západnom úpätí Šementlova (746,6 m) v nadmorskej výške cca 650 m n. m. v
katastrálnom území obce Vysoká. Od prameňa tečie najprv na juhozápad, pri horárni Štampoch napája tajch, do ktorého
sprava ústi potok Štampoch a rieka sa stáča na juh. Vstupuje do Podunajskej pahorkatiny, do jej časti Ipeľská pahorkatina,
zľava priberá potok Roháč (360,6 m n. m.), opätovne sa stáča na juhozápad, sprava priberá Uhliský potok a následne z tej
istej strany prítok spod Veľkého Veterníka (756,9 m n. m.). Svoje koryto rozširuje a pokračuje na juh. Tečie cez Bohunice a
sprava priberá Pukanský potok.
Priehradný múr vodnej nádrže bol projektovaný na výšku 8 siah (okolo 15 m ) s množstvom vody na 21 týždňov pre 6 želiez
(tĺkov). Z vnútornej strany mal byť stavaný z kameňa, z vonkajšej bol sypaný íl. Voda z neho mala poháňať 7 stúp v
Bohunickej doline. Pre veľkú vzdialenosť od banských diel (asi 9 km) sa neskôr rozhodli priviesť vodu z tohto tajchu do
Podvinických a Mišpotockých stúp. Stavba bola realizovaná v rokoch 1768-1770. Celková dĺžka vodnej priekopy bola 12 266
metrov. Trasa viedla po vrstevnici ponad osadu Štampoch, pukanské Majere, cez vinice na Šafraniciach, Pukanec, do
Podviníc. V dolinách, v ktorých bol predpoklad prívalových vôd, viedli vodu vodnými válovmi ponad údolné potoky. Týchto
válovov bolo projektovaných dvanásť, a to od Štampochu počínajúc cez Hrnčiarovu dolinu, zadnú Boťkovu, prednú Boťkovu,
zadnú Poliakovu, prednú Poliakovu, Kamenný závoz, Majzíbeľskú, Veľkú Majzíbeľskú, Tretiu Majzíbeľskú, Hampoch, Babú
a Grunt. Pri pukanskej tehelni pod Greguškami sa mala do spomenutej priekopy vlievať voda z Kiebesa. Na mape z roku
1767 je podrobne vyznačená trasa priekopy a červenou farbou sú značené miesta s priepustnou pôdou, kde koryto malo
byť postlané ubitou hlinou, aby voda z priekopy nepresakovala, modrou farbou sú značené miesta s pôdou nepriepustnou.
Spád vodnej priekopy mal byť 15 palcov na 100 siah (asi 20 cm na 100 m). Na vode z priekopy posilnenej vodou
vytekajúcou zo štôlne Juraj (Ergištôlňa) bolo zakreslených 14 kaskád so stupami v mieste Podvinických záhrad. V
Mišpotoku pod sútokom predchádzajúcich vôd s Dolinskou už boli postavené tri stupy. Priekopa okrem zabezpečenia vody
pre stupy zachytávala vody tečúce z kopcov a tak chránila mesto pred prívalmi. Pozostatky Štampoského jarku sú
viditeľné i dnes.

Pamiatky zapísané do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO

Zdroj:

„Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky priľahlého okolia“, Ministerstvom životného prostredia, Bratislava 1992, Materiál vypracovaný pre zápis do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO

ZOZNAM TECHNICKÝCH PAMIATOK V BANSKEJ ŠTIAVNICI A JEJ OKOLÍ

Názov lokalita čísloÚZ

ŠTOLNE
•Belianska dedičná štólňa Banská Belá 2612
•dedičná štôlňa Jozefa II. (Voznická) Voznica 2607
•Svätotrojičná dedičná štôlňa Banská Štiavnica 2611
•ústie Dolnej Bieberovej dedičnej štôlne Banská Štiavnica 2605
•ústie dedičnej štôlne Glanzenberg Banská Štiavnica 2609
•dedičná štôlňa Hoffer Vyhne
•Moderštôlnianska dedičná štôlňa Kopanice
•štôlňa Bartolomej Banská Štiavnica 3478/2
•ústie štôlne Birnbaum Hodruša - Hámre
•ústie dedičnej štôlne cisára Františka Hodruša – Hámre 2607
•ústie Hornej Bieberovej štôlne Banská Štiavnica 2606
•ústie štôlne Coloredo Štiavnická Bane
•ústie štôlne Ján Baptista Hodruša - Hámre
•ústie dlhej štôlne Klinger Banská Štiavnica
•ústie štôlne Kornberg Banská Štiavnica 2610
•ústie štôlne Michal Banská Štiavnica
•ústie štôlne Mikuláš Hodruša - Hámre
•ústie štôlne Antona Paduánskeho Vyhne 2604
•ústie Pachomiovej štôlne Štiavnická Bane
•ústie Richňavskej spojovacej štôlne Štiavnická Bane 1314
•ústie prekopu ku šachte Lillovej Hodruša – Hámre

VODNÉ NÁDRŽE
•Antolská Sv. Anton
•Bančianska Vyhne 3260
•Belianska Banská Štiavnica 3261
•Brennerštôlnianska Hodruša – Hámre 3262
•Červená studňa Banská Štiavnica 3263
•Evička Štiavnická Bane 3264
•Goldfuská malá Banská Belá
•Halčianska Banská Belá 3265
•Hodrušská dolná Hodruša – Hámre 3266
•Ilíjská Ilija
•Klinger Banská Štiavnica 3267
•Kolpašská malá Banský Studenec 3268
•Kolpašská veľká Banský Studenec 3269
•2 Komorovské Banská Štiavnica
•Krechsengrundská Štiavnické Bane 3270
•6 Kysihýbelských Banský Studenec
•Michalštôlnianska Banská Štiavnica
•Moderštôlnianska Kopanice
•Ottergrundská Banská Štiavnica
•Pachomiova Štiavnická Bane 3259
•Počúvadlo Banská Štiavnica 3271
•Rozgrund Banská Štiavnica 3272
•Richňavská malá Štiavnická Bane 3274
•Richňavská veľká Štiavnická Bane 3273
•Vindšachtovská horná Štiavnická Bane 3275
•Vodárenská malá Banská Štiavnica
•Vodárenská veľká Banská Štiavnica 327

zdroj:materiál vypracovaný Ministerstvom životného prostredia.

Pre fanúšikov baníctva a technických diel bude myslím prínosom .

Názov: Tajchy v okolí Banskej Štiavnice

Popis:
Nádherná kniha o vodných dielach v okolí Banskej Štiavnice, ktoré sú jedinečnými pamiatkami záchrany a neskoršie rozkvetu tunajších zlatých a strieborných baní. Publikácia by mala osloviť širšie vrstvy čitateľov, najmä mládež aby si uvedomila, že tajchy, ktoré dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely mali aj iné podstatne dôležitejšie poslanie.
Kniha v nich môže vyvolať hrdosť na predchádzajúce generácie, ktoré aj za ťažkých primitívnych možností dokázali vybudovať významné dielo, ktoré patrí medzi svetové unikáty.
Formát: 230 x 270 mm
Počet strán: 144 farebných strán
Autori: Bárta Vladimír (ml.), Novák Ján, Bárta Vladimír (st.), Lužina Lubomír

Vydavateľ: AB ART press, Lichardova 51, 976 13 Slovenská Ľupča

Obrázky:

Po dlhom čase nejaká novinka od nás
https://www.aktuality.sk/clanok/864366/slovenski-vedci-hlasia-objav-noveho-mineralu-dobsinaitu/

tomi
Upravit | Smazat | Citovat
#1732 18. 2. 2021, 11:46
Registrovaný uživatel
Registrován: čen 2010
Příspěvky: 2322
Bydliště: Košice
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=9364

Obrázky:

Obrázek vložený uživatelem

joeolahfamily@azet.sk

Nech sa páči tomi.

Obrázky:

Doplním o podrobnosti z oficiálnej stránky ,

Mineralógovia z Ústavu vied o Zemi SAV objavili v rudných žilách v okolí Dobšinej nový minerál – dobšináit. Ako holotyp má bielu farbu, malá prímes kobaltu spôsobuje jeho svetloružové sfarbenie. Začiatkom februára 2021 ho Komisia pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu pri Medzinárodnej mineralogickej asociácii schválila ako v poradí 23. nový minerál nájdený na území Slovenska.

Dobšináit je nový člen roselitovej skupiny nerastov s dominantným zastúpením vápnika. Minerály skupiny roselitu patria medzi relatívne vzácne arzeničnany s obsahom vody. Názov dostal podľa miesta jeho prvého opísaného výskytu – mesta Dobšiná, ktoré má bohatú banícku históriu.

„Rudné žily v okolí mesta predstavujú najvýznamnejšiu akumuláciu niklu a kobaltu v Západných Karpatoch a Dobšiná v minulosti patrila k najvýznamnejším producentom týchto kovov v Európe. Dobšináit bol nájdený v Zembersko-Tereziánskom žilnom systéme, kde sa vyskytuje spolu s ďalšími sekundárnymi minerálmi ako je erytrit, pikrofarmakolit a phaunouxit,“ vysvetľuje mineralóg Martin Števko z Ústavu vied o Zemi SAV, ktorý sa v spolupráci s kolegami z Národného múzea v Prahe, Masarykovej univerzity a Moravského zemského múzea v Brne a Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR zaslúžil o nájdenie tohto minerálu.

Nový minerál zo Slovenska potvrdila aj chemická analýza elektrónovým mikroanalyzátorom v detašovanom pracovisku Geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici.

Aj ked informacii je malo,je to určite smutne.
https://www.aktuality.sk/clanok/868812/zachranarov-privolali-do-starej-stolne-pri-banskej-stiavnici-hlasia-dvoch-mrtvych/