presne tak, je to o tom pocite. Bol som u zberateľa čo má 30 roznych dýk a kordíkov (2wk), postupne som ich bral do ruky. Pri Lichardusovych dýkach som mal taký zvláštny pocit nedokonalosti a nepresnej remeselnej práce. Detaily sa upravovali akoby pilníkom na kolene, neviem ako by som to inak vyjadril. Keď len v jednom momente držíte v ruke dýku HG a v druhej napr. NSKK/SA z ktorej vychádza, prevedenie a kvalita je značne rozdielna.
Ale viete čo ???? Fakt som rád že dostávame diskusiu na vyššiu úroveň, na odbornejšiu rovinu, nie len či je to fake/originál/skladačka.
A ešte niečo som chcel dodať. Nik z nás vo firme Lichardus nepracoval, nepoznáme pracovné postupy ani ľudí čo za ne zodpovedali. Môžeme sa len dohadovať. No a to sa dá len na tom čo nám zostalo - na jednotlivých dýkach. A tie podľa mna kvalitné skutočne nie sú

Filuto - nic ve zlém, nic osobního, já tomu nerozumím, ale poptám se a dám vědět. I na ten kordík se optám, ten pán je právě na ty kordíky super specialista a má jich přemnoho.

Pridám len moju úvahu - zbrojovka Brno bola odjakživa podnik na výrobu zbraní. Vyrábali síce aj iné veci, ale hlavná náplň boli zbrane. Lichardus vyrábal popolníky, gombíky, odznaky, lustre, kovania na nábytok, kancelárske zariadenia, zárubne, ozdobné predmety, ale aj pre deti autíčka, kolobežky a trojkolky, predtým brány a kovania a okrajovo sa venovali puškárstvu. Čiže nikdy nemali skúsenosti s výrobou dýk a kordíkov a iných chladných zbraní, napriek tomu v roku 1942 dostali štátnu zákazku na výrobu dýk pre slovenskú armádu. Mne logicky vychádza, že ich skúsenosti nemohli byť také veľké ako v iných závodoch od počiatku sa venujúcich aj zbraniam. To len taká úvaha na okraj:-)

stepe: ja to neberiem osobne, som rad že sa rozprudila debata. Pre každeho je jeden a ten isty vyrobok kvalita, pre druheho je to šunt. Čim viac sa tu napíše tak tým lepšie. Ja sa tiež rád priučím
Dargor6: dobrá pripomienka. Zbrojovku Brno proste nie je možné porovnávať s Lichardusom, to musí uznať myslím každý nezaujatý človek.
Ja proti firme Lichardus ako takej nič nemám, som rád že sa to robilo na Slovensku. Ale dostali pravdepodobne vacsiu zákazku ako boli schopní kvalitne spracovať

Kvalita výroby běžných nezdobených bodných zbraní nikterak nesouvisí s tím, co podnik dříve dělal. Kvalita výroby = technologie výroby + výstupní kontrola. Zde u této konkrétní dýky není tolik záludností, že by to nezvládla jakákoliv továrna se strojírenským zaměřením, zejména k přihlédnutí k tomu, že se nejedná o plně funkční bodnou zbraň, ale spíše o prezentační. Výrobu kopie čepele takovéto dýky zvládne každý kovář, každý zručný všeuměl - a tak se to i děje. Např. před válkou továrny vyráběly zemědělské stroje, nářadí a válkou byla výroba převedena na všemožné zbraně při dodání několika speciálních strojů. On pojem "náročnost výroby" je vždy vztažen k něčemu obdobnému, příkladově ruská útočná puška Kalašnikov AK-48 a naše SA 58. Naprosto porovnatelné zbraně použitelností, avšak naše o hodně náročnější výrobou. Pokud ZB dělala dýky, byla to jen okrajová záležitost, kterou musel LICHARDUS zvládnout bez problémů a nevěřím, že by byli tak ukázkově neschopní, jak je zde tvrzeno. Svůj názor uvádím v tomto případě z pozice strojírenského technologa.

Tak odborník se vyjádřil obratem a opět kopíruji bez úprav. Napříště už ho nebudu otravovat a je mi celkem jedno, jaký názor zvítězí. Mělo by být bráno v potaz, že podmínky zadání výroby splnila jak ZB, tak i Lichardus, tedy výrobky musely být cca rovnocenné a je otázkou, zda čistě náhodou někdo omylem neposuzuje poválečnou výrobu či padělek jako předválečný i válečný originál. Selským rozumem --- což by někdo převzal a zaplatil zmetkové výrobky, když má odpovědnost? (opisuji z výše uvedeného:" kvalita dýk z ich fabriky bola hroza. Nekvalitné materiály, lajdácke opracovanie"). Tož se nad tím rozumně zamyslete tímto kritériem a vyjde vám, že je to nesmysl.

kopírováno:
"Nečítal som príspevky ani diskusiu týkajúcu sa chladných zbraní, preto sa nemôžem vyjadriť ku všetkému čo odznelo a nebolo mi prezentované. Nebudem sa chváliť, čo všetko mám, čo som mal a čo mi prešlo rukami, to je irelevantné. Pre potreby vyjadrenia sa k danej záležitosti kvality alebo nekvality dýk Hlinkovej gardy bude musieť stačiť len text (pozn. a áno, držal som v rukách dýky HG vyrobené v Zbrojovke Brno, vrátane viacerých exemplárov vyrobených v Ružomberku - dyky som mal povedzme dosť dlho nato, aby som si mohol urobiť určité názory). Z preposlaných príspevkov vidím, že diskutujúcim uniká jeden kruciálny detail, ktorý musia pochopiť. Kvalitu dýk HG, ale aj akejkoľvek inej chladnej zbrane ovplyvňujú dva veľmi významné faktory:

1. Požiadavky objednávateľa alebo zadávateľa zákazky alebo štátneho kontraktu
2. Výrobné možnosti a kapacity daného výrobcu

Ad1: Na to, aby som mohol objektívne zhodnotiť kvalitu prevedenia dýky HG u viacerých výrobcov, musím zadať požiadavku / objednávku na výrobu rovnakej chladnej zbrane, z rovnakých materiálov, podľa rovnakých výrobných postupov, z tej istej šablony alebo vzoru a za dodržania rovnakých výrobných metód - akékoľvek nedodržanie postupov zo stany ktoréhokoľvek výrobcu znamená porušenie zmluvných podmienok a môže viesť ku strate kontraktu. To platilo za dob 1 ČSR, Slovenského štátu a platí to doteraz. V prípade požiadavok polovojenskej organizácie Hlinková garda, bola zákazka zadaná jasne - použité materiály, rozmery spôsob prevedenia bol dodržiavaný tak v Zbrojovke Brno ako v Lichardus Kovopriemysel Ružomberok. Z tohto dôvodu majú obidve chladné zbrane porovnateľnú kvalitu, ktorá bola kontrolovaná, ako som sa už vyjadril poverenými príslušníkmi HG v rámci distribúcie jednotlivým útvarom. Treba si uvedomiť fakt,
že nešlo o žiaden zmätočný postup, tak ako sa mnohí snažia naznačiť, ale dýky HG sa vyrobili v Ružomberku podľa objednávky a doručili sa na príslušné pracovisko HG, tam sa potom na čepeľ razili čísla a rovnako aj na priečky písmena "HG, HDG," - z tohto dôvodu každá dýka začínala ako holá a jej zaradenie si riešila Hlinková garda sama. V rámci tohto procesu prebiehala i kontrola kvality, dýky sa jednoducho prezreli, pretože za preberanie, distribúciu a rozvoz dýk jednotlivým útvarom mal zodpovednosť konkrétny príslušník HG, ktorý ručil za to, že dýky HG boli vyrobené v požadovanom počte a kvalite, vrátane použitých materiálov, ktoré boli uvedené v kontrakte. Zlé dýky sa museli reklamovať ak nie výrobov poškodené, stratené dýky HG hradil zo svojho - veď preberací protokol/dodací list podpísal...

Ad2: Výroba vychádzkových chladných zbrani nebola centrom zbrojárskeho znaženia v obodobí trvania Slovenského štátu a tak sa na ňu aj pozeralo. Pri výrobe dýk HG sme pomaly smerovali do vojny a neskôr sa v nej naša krajina aj ocitla. Pochopiteľne, dýka nemohla byť vykladaná drahými kameňmi, zlatená, drevo zo slonoviny alebo ebenu - jednoducho už pri zadávaní návrhu bolo nutné vychádzať z materiálnych predpokladov - čo, v akej kvalite a akom počte budeme môcť vyrábať. Dýky HG vyrobené v Zborjovke Brno a v Ružomberku sú v porovnateľnej kvalite. Záštity majú z farebného kovu - hlava orlice a priečka majú rovnaký tvar, rovnakú veľkosť, spôsob uchytenia a dokonca i spôsob opracovania (miestami sa úroveň mierne líši, ale nie je to tak dramatické ako to mnohí vnímajú), rúčka je drevená - lakovaná. Pri rúčke u obidvoch výrobcoch nenachádzame žiaden luxus ako eben, slonovina a pod, jednoducho lakované drevo. Puzdro
, plechové u obidvoch, lakované na čierno - rovnaké. Čepeľ - pri tej jedinej sa dá spoľahlivo určiť, odkiaľ dýka HG pochádza - áno úroveň opracovania je prí dýke z Ružomberku o niečo nižšia, ale neznamená, že je automaticky nekvalitná - s dýkami III. Ríše ich však porovnávať nemôžeme - tie mali kvalitu ozaj niekde inde)

Z uvedeného vyplýva, že to či bola Zbrojovka Brno schopnejšia a precíznejšia ako Lichardus, Ružomberok je irelevantné - kontrakt na výrobu bol zadaný rovnako a obiva podniky ho dodržiavali do bodky. Polemyzovať o tom, či by Zbrojovka Brno vedela vyrobiť dokonalú dýku, ak by nebola limitovaná kontraktom - ťažko povedať - možno áno a vedel by to Lichardus z Ružomberku? Možno áno možno nie.

K produkcii kordíkov pre armádu Slovenského štátu - opäť išlo o kontrakt, ktorý presne určoval, čo má daný kordík obsahovať, jeho prevedenie, spôsob výroby, rozmery, váhu, použitý materiál a cenu! Ozaj nechápem, nadávate na kvalitu kordíku Slovenského štátu pre armádu od Lichardusa Ružomberok, ktorý však presne vyrobil to čo mu bolo zadané, v takom množstve a kvalite - no a cene, aby sa to oplatilo. Mám overené, že technologicky bolo možné vyrobiť kordík z kvalitných materiálov a vo vysokej kvalite, ktorý by nepraskal, bol kvalitnejší - ale cena 10x vyššia - kto by si to kupoval? Štát? Sotva, ten mal iné starosti. A vyhodiť niekoľko výplat za vychádzkovú chladnú zbraň, ktorej bojová hodnota bola nulová?

Na záver, ak si porovnám konštrukciu a prevedenie dýky HG, bola slabá, to je jedno či ju vyrobila Zbrojovka Brno alebo Lichardus, Ružomberok (to nemení fakt na tom, že som fanúšikom týchto zraní a ja osobne ich považujem za krásne - od obidvoch výrobcov). Dýka má minimalistický dizaj a takmer žiadne ozdobné prvky a to aj napriek tomu, že išlo o vychádzkovú zbraň tzn. doslova na ozdobu. Nehnevajte sa, ale provnávať kordíky pre armádu Slovenského štátu a dýkami HG s výrobov v Nemecku? Veď dýky SA/SS sa začali vyrábať už v roku 1933, Luftwaffe 1935, Wehrmacht 1935, Kriegsmarine 1938, Nože HJ 1933... Čo to znamená? Že v čase kedy Lichardus, Ružomberok začínal bola výroba v Nemecku už dávno zabehnutá, racionalizovaná a na vysokej úrovni. Na druhej strane, ak si porovnám napr. kordík Kriegsmarine z neskorého obodobia produkcie alebo kordík Luftwaffe, tiež z neskorého obodobia produkcie tak výrobkom od Lichardusa, Ružomb
erok nesiahajú ani po členky - zinkové 1. modely mali otrasné prevedenie, povrchová úprava nedržala, záštity praskali a dnes ich môžete droliť v rukách! Neskoré kordíky kriegsmarine s prímesou zinku praskali a po páde sa ramená záštit alebo telo orlice odlomili. Teda ak rozdelím výrobu kordíkov III. Ríše na rannú, strednodobú a neskorú - každá má svoju charakteristiku, pričom tie neskoré sú strašné... Maďarsko malo dlhodobú tradíciu výroby chladných zbraní, ale aj napriek tomu niektoré maďarské kordíky majú o niekoľko tried nižšiu kvalitu čepele ako výrobky od Lichardusa v Ružomberku - veď kordík pre hasičov zohnete v rukách úplne jednoducho a spôsob opracovnia niektorých častí? Ďaleko, ďaleko za Lichardusom z Ružomberka. Kvalita/nekvalita sa neposudzuje z toho, čo kto držal v rukách, ale úroveň výroby sa musí posudzovať vždy objektívne s ohľadom na všetky faktory, dochované exempláre, výrobné p
ostupy a kultúrne, politické prípadne geografické faktory, ktoré vplývali na výrobu konkrétnej chladnej zbrane. Na históriu chladných zbraní sa je potrebné dívať ako na systém, kde ma všetko určitý význam a určité miesto. Ak sa obmedzím len na vlastné "zmyslové vnímanie" teda to čo som mal v rukách, mi neumožní pochopiť problematiku obširnejšie a mnohé podstatné informácie mi jednoducho uniknú, alebo budem robiť dookola tú istú chybu. Nemám rád názory typu: "čo si sám nevykopem" alebo "čo som nemal v rukách" "čo som ešte nevide" nemôže byť originál. Verte mi, môže to byť pravé a často aj výnimočné. Pre zberateľa je kúpa chladnej zbrane vždy limitovaná opatrnosťou a opatrnosť je limitovaná vedomosťami - ak chýba čokoľvek z toho, jednoducho sa oklamete..."

stepe: nemyslím že by bolo dôležité ktorý názor zvíťazí, mne je to v podstate jedno. Prečítal som pozorne celý text a ak si odmyslím subjektívne názory na kvalitu prevedenia, tak sa na všetkom zhodneme. Trochu sa mi zdá že stepeho expert je trochu zaujatý v prospech Lichardusa, alebo proste zvíťazili u neho sympatie k tejto dýke. Mne sa tiež páči, to priznávam, inak by som v tejto diskusii ani nebol🙂
Hranica kde končí kvalita a začína nekvalita je veľmi subjektívna a tenká. Aj keď tie dýky považujem za pekné, som kritikom kvality.
Naše prekáračky boli aj užitočné. Proces preberania dýk v HG mi bol dávnejšie zrejmý, ale tvoj expert to pekne zhrnul a mnoho ľudí sa zas niečo naučilo. Zaujímal by ma napríklad teoretický názor na dýku, ktorej chýba číslo na čepeli. Mal som ju v ruke a vykazovala všetky znaky originalu, značenie HG na zaštite, len chybalo číslo na čepeli. Mam niekde archivovanu aj foto, no len v puzdre.

No mam taký dojem že stepeho epert je asi len teoretik a dýky brnenskú a ružombersku videl len z vrtulníku...Inak by nemohol povedat že su porovnatelné čo sa týka kvality a aj materialov...Jedíne s čím s ním suhlasím je že pri objednavke dýk a kordíkov u lichardusa,hrala hlavnú úlohu cena a ta asi musela bit čo najnižšia a tomu zodpoveda aj kvalita...Čo sa týka kvality to je ako porovnavat ferari a trabant...čo sa týka materialu tak dýka z Ružomberka ma hlavu,zaštitu aj kovania pošvy mosadzne-povodne zlatene...u dýky z Brna je hlava mosadzna,ale zaštita a kovania pošvi su železne a tiež pozlatene...zaštita je aj o dost hrubšia...dalej ten "golier" alebo ako to nazvat pod hlavou ovela výraznejší a je k hlave pripajkovaný kdežto u ružomberskej vyroby je ladabolo vybrusený tak ako sa podarilo...čo sa týka spepeho argumentov že by to predsa zvladly vyrabat v takej kvalite,asi ano,asi aj v NDR by zvladli vyrobit ferari,ale tu bol hlavný argument cena...Zaverom posielam foto originálnej dýky z brnenskej produkcie a fotku Lichardusa...Aj z fotky je jasne prečo sa na kvalitu až tak nepozeralo...bol to proste brat....

Obrázky:

ešte par fotiek,naraz to nešlo...Dýka žial nie je moja...

Obrázky:

Přátelé,
tato diskuze zde je velmi dobrá i když sice možná ne v detailech přesná, ale velmi poučná. Jinak ještě prosím nezapomínejte na ten fakt, že pro vedoucího funkcionáře byla dýka pečlivě vyrobena a kvalita je na první pohled lepší. To v "papírech! nenajdete, ale bylo to tak. Jinak pokračujte, myslím, že jsme všichni spokojení.